Pacienti s astmou trpia častejšie na nerespiračné ochorenia oproti osobám bez astmy
V poslednom desaťročí sa stala astma pomerne dobre poznanou nozologickou jednotkou, pokiaľ ide o heterogenitu. Fenotypizácia astmy je dobrým nástrojom na zvládnutie tejto choroby a vek pri nástupe astmy je jedným z faktorov fenotyp určujúcich. Mnoho štúdií tento fakt potvrdilo, avšak neznáme veľké množstvo prác zaoberajúcich sa nerespiračnými komorbiditami vo vzťahu k času nástupu astmy, aj keď by mohli do patogenézy astmy, a teda aj fenotypu zasahovať.
Štúdia, ktorá vyšla vo februári tohoto roku, hľadala vo fínskej populácii osoby s astmou a porovnávala ich pridružené ochorenia s oslovenými ľuďmi bez astmy s prihliadnutím na vek. Dotazník bol odoslaný 16 000 osobám medzi 20. a 69. rokom. Celkovo odpovedalo 8 199 osôb (51,5 %), 879 malo diagnostikovanú astmu, u 842 bol známy vek pri stanovení diagnózy. Väčšina opýtaných s astmou spadala do kategórie astmy diagnostikovanej v strednom veku, teda medzi 12. a 39. rokom (42,5 %), astmu zistenú v rannom veku do 11 rokov malo 29,1 % astmatikov a medzi 40. a 69. rokom bola astma odhalená u 28,4 % astmatikov.
Najčastejším nerespiračným ochorením u osôb bez astmy bola hypertenzia (18,9 %), tá sa zároveň vyskytovala u 42,3 % astmatikov s diagnózou vo vyššom veku. U pacientov s diagnózou v strednom a rannom veku bola najčastejšou komorbiditou obezita (17,5 % a 21,1 %): Pri porovnaní vekových skupín osôb bez astmy a s astmou sa u astmatických pacientov vo veku do 11 rokov častejšie vyskytoval GERD. V ďalších vekových skupinách sa u astmy častejšie vyskytovala osteoporóza. U týchto skupín sa tiež častejšie vyskytovalo spánkové apnoe a depresia aj po adjustácii k CHOCHP, fajčeniu, BMI, veku a pohlaviu. Naopak, po tejto adjustácii zmizla spojitosť medzi astmou stredného a neskorého veku s kardiovaskulárnymi chorobami aj diabetom.
Podľa záverov štúdie sa dá povedať, že pacienti s astmou majú viac ochorení ako ľudia bez astmy. Počet ochorení sa zvyšuje spolu s vekom, kedy bola astma diagnostikovaná. Zvýšenie počtu komorbidít teda nemusí byť len na vrub vysokých dávok kortikosteroidov, ale aj kvôli patofyziologickým mechanizmom astmy, ktoré môžu byť zdieľané aj s inými chorobami. Lepšie porozumenie týchto spojitostí by mohlo zlepšiť kontrolu nad astmou u mnohých pacientov.
Zdroj:
Honkamäki, J., Ilmarinen, P., Hisinger-Mölkänen, H., Tuomisto, L. E., Andersén, H., Huhtala, H., Sovijärvi, A., Lindqvist, A., Backman, H., Nwaru, B. I., Rönmark, E., Lehtimäki, L., Pallasaho, P., Piirilä, P., & Kankaanranta, H. (2023). Nonrespiratory diseases in adults without and with asthma by age at asthma diagnosis. The Journal of Allergy and Clinical Immunology: In Practice, 11(2). https://doi.org/10.1016/j.jaip.2022.10.024
