Štúdie objavujúce spojitosti schizofrénie a Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba predstavuje po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Celosvetovo postihuje sedem miliónov ľudí a odhaduje sa, že jej prevalencia sa do roku 2040 zdvojnásobí. Podľa novej fínskej štúdie majú zvýšené riziko vzniku tohto ochorenia práve pacienti trpiaci schizofréniou.
Dáta novej štúdie, ktorá bola zverejnená v januári 2021, ukazujú, že u pacientov trpiacich schizofréniou narastá v neskoršom živote riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Na zvýšenie tohto rizika sa podľa autorov práce môžu podieľať zmeny v dopamínergnom systéme mozgu, spôsobené liečbou antagonistami dopamínových receptorov, alebo vlastnými neurobiologickými účinkami schizofrénie.
Doteraz bola komorbidita schizofrénie s Parkinsonovou chorobou považovaná skôr za vzácnu, hlavne preto, že tieto ochorenia teoreticky sprevádzajú opačné zmeny v dopamínergnom systéme. Napriek tomu u pacientov s Parkinsonovou chorobou nie je prítomnosť tzv. psychotických príznakov neobvyklá. Cieľom tejto štúdie bolo skúmať riziko vzniku Parkinsonovej choroby po stanovení diagnózy schizofrénie.
Štúdia, založená na analýze záznamov o pacientoch prebiehala na University of Turku v spolupráci s University of Eastern Finland. Hľadala sa súvislosť predtým diagnostikovaných psychotických porúch a schizofrénie u viac ako 25 000 pacientov, trpiacich preukázanou Parkinsonovou chorobou vo Fínsku v rokoch 1996–2019. Či prítomnosť schizofrénie zvyšuje neskôr v živote riziko Parkinsonovej choroby, sledovali výskumníci tak na základe regionálnych údajov o jednotlivých pacientoch, ako aj z údajov z celoštátneho registra. Regionálna retrospektívna štúdia prípadov bola založená na kontrole záznamov 3 045 pacientov s Parkinsonovou chorobou, liečených v rokoch 2004 – 2019 v juhozápadnom Fínsku. V celoštátnom meradle išlo o kontrolnú štúdiu, využívajúcu registre vyšetrených fínskych pacientov s klinicky potvrdenou diagnózou Parkinsonovej choroby v období 1996 – 2015 (n=22 189). Do štúdie boli zahrnutí pacienti, trpiaci Parkinsonovou chorobou a predtým diagnostikovanou poruchou spektra schizofrénie (samostatná analýza schizofrénie). Všetky diagnózy Parkinsonovej choroby boli založené na individuálnych klinických vyšetreniach certifikovanými neurológmi.
V štúdii sa zistilo, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou boli v minulosti diagnostikované psychotické poruchy a schizofrénie častejšie ako u porovnávanej kontrolnej skupiny pacientov rovnakého veku, u ktorých Parkinsonova choroba diagnostikovaná nebola. Už predchádzajúce štúdie identifikovali niekoľko rizikových faktorov pre vznik Parkinsonovej choroby, vrátane veku, mužského pohlavia, expozície insekticídom alebo poranenia hlavy. Napriek tomu na základe súčasných poznatkov je zrejmé, že vývoj Parkinsonovej choroby je spôsobený spoločným účinkom rôznych prostredí, dedičných faktorov a faktorov špecifických pre daného pacienta. „Výsledky našej štúdie ukazujú, že predtým diagnostikovaná psychotická porucha alebo schizofrénia môžu byť jedným z faktorov, ktoré neskôr v živote zvyšujú riziko Parkinsonovej choroby,“ uviedol spoluautor štúdie Tomi Kuusimäki z University of Turku. Dáta ukazujú, že u pacientov s týmto ochorením bola prevalencia skoršej poruchy spektra schizofrénie 0,76 percenta v regionálnych dátach a 1,5 percenta v celoštátnych dátach. Pri kontrolách zodpovedajúcich veku bola prevalencia v regionálnych a národných dátach 0,16 percenta, respektíve 1,31 percenta. Pomer „šancí“ na ochorenie Parkinsonovou chorobou po stanovení diagnózy zo spektra schizofrénie bol 4,63 (95 % CI 1,76 – 12,19; p < 0,01) v regionálnych dátach a 1,17 (95 % CI 1,04) –1,31, p < 0,01) v národných dátach.
Štúdia mení koncepciu súvislosti medzi Parkinsonovou chorobou a schizofréniou
Parkinsonova choroba patrí v súčasnosti medzi najrýchlejšie narastajúce neurologické poruchy na celom svete. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je najčastejšie u pacientov starších ako 55 rokov. Medzi hlavné motorické príznaky patrí tras, stuhnutosť a pomalosť pohybu. Vo Fínsku v súčasnej dobe žije s diagnózou Parkinsonovej choroby približne 15 000 pacientov, v ČR sa počet chorých s touto chorobou v roku 2020 odhadoval na desať až pätnásť tisíc.
Pri Parkinsonovej chorobe neuróny nachádzajúce sa v substantia nigra v strednom mozgu pomaly degenerujú, čo vedie k deficitu neurotransmiteru zvaného dopamín, ktorý produkujú práve tieto bunky. Pri nedostatku dopamínu, ktorý umožňuje prenos signálov medzi neurónmi, človek postupne stráca schopnosť ovládať a koordinovať svoj pohyb, svalové napätie a automatické pohyby. Naopak, pri schizofrénii dochádza v určitých častiach mozgu k zvyšovaniu množstva dopamínu. Navyše sa zdá, že farmakoterapie používané pri primárnej liečbe Parkinsonovej choroby a schizofrénie majú prakticky opačné mechanizmy účinku.
Zatiaľ čo symptómy Parkinsonovej choroby možno zmierniť agonistami dopamínových receptorov, u schizofrénie bežne liečba prebieha za pomoci antagonistov dopamínových receptorov. „Výskyt Parkinsonovej choroby a schizofrénie u rovnakej osoby bol považovaný za vzácny, pretože tieto ochorenia sú spojené s opačnými zmenami v dopamínovom systéme mozgu. Naše štúdie menia túto doteraz prevládajúcu koncepciu,“ uviedol Kuusimäki s tým, že napriek opačným vlastným mechanizmom dopamínergných ochorení schizofrénia skôr zvyšuje než znižuje riziko Parkinsonovej choroby. „Zvýšené riziko tejto choroby by mohlo súvisieť s účinkami používaných funkcií receptorov modulujúcich antagonistov dopamínových receptorov alebo so zvýšenou zraniteľnosťou dopamínového systému, vedúcou k vyvolaniu dopamínovej dysregulácie v kritických obdobiach pri liečbe schizofrénie,“ dodáva.
Referencie:
Tomi Kuusimäki, Haidar Al‐Abdulrasul, Samu Kurki, Jarmo Hietala, Sirpa Hartikainen, Marjaana Koponen, Anna‐Maija Tolppanen, Valtteri Kaasinen. Increased Risk of Parkinson's Disease in Patients With Schizophrenia Spectrum Disorders. Movement Disorders, 2021;
https://neurosciencenews.com/schizophrenia-parkinsons-17580/